Dopravný a prepravný proces v cestnej doprave
Dopravný proces sa prejavuje ako postupná zmena miesta prepravovaného objektu v priestore. Skladá sa z dvoch súbežne prebiehajúcich procesov, medzi ktorými je vzájomná jednota:
• proces výroby dopravného produktu – znamená pohyb dopravných prostriedkov a ich riadenie pracovníkmi dopravy po dopravných cestách. Označuje sa názvom doprava, je to činnosť spojená s premiestňovaním dopravných prostriedkov.
• proces spotreby dopravného produktu – znamená efekt premiestnenia, ktorý bol vytvorený pohybom dopravných prostriedkov. Označuje sa názvom preprava, je to činnosť spojená s premiestnením tovaru a osôb.
Keďže neexistuje preprava bez dopravy (opačne to možné je), pojem dopravný proces nevystihuje komplexnosť výrobného procesu dopravy, vhodnejšie je pomenovanie dopravný a prepravný proces. Pod pojmom dopravný proces potom budeme rozumieť súhrn činností spojených s pohybom dopravných prostriedkov, t.j. činnosti súvisiace s pristavením vozidla, jazdou vozidla a odstavením vozidla. Pod pojmom prepravný proces rozumieme súhrn činností spojených s premiestňovaním predmetov alebo osôb, t.j. nakládku, vykládku, prípadne prekládku, práce súvisiace s vybavovaním cestujúcich a vlastné premiestňovanie tovaru a osôb.
Fázy dopravného a prepravného procesu nákladnej cestnej dopravy sú:
• príprava vozidla a jeho pristavenie na nakládku
• nakládka tovaru
• jazda s tovarom
• vykládka tovaru
• prázdna jazda na ďalšiu nakládku alebo odstavná jazda a odstavenie vozidla.
Činiteľmi dopravného a prepravného procesu sú:
• pracovný predmet – prepravovaný objekt
• pracovný prostriedok – dopravné prostriedky
• pracovná sila – ľudská práca.
K zvláštnostiam dopravného a prepravného procesu patria:
• mnohotvárnosť procesu dopravy, vyvolaná rôznorodým charakterom prepravovaného tovaru
• rozptýlenosť vo veľkom priestore
• splývanie procesu výroby a procesu spotreby dopravného produktu
• nevyhnutnosť prispôsobovať sa požiadavkám ostatných výrobných odvetví
• nerovnomernosť v čase i v množstve prepráv
• rozpor medzi spoločensky žiaducim znižovaním prepravnej náročnosti a ekonomickými záujmami dopravcov
• rozmanitosť štruktúry technickej základne dopravy
• fyzicky a psychicky náročná práca v doprave
• nepretržitosť prepravného procesu.
Nákladná doprava sa prostredníctvom prepravovaného tovaru ako pracovného predmetu zaraďuje do oblasti materiálovej výroby, osobná doprava sa zaraďuje do nevýrobnej oblasti, medzi služby.