Postavenie dopravy
1.1. Postavenie dopravy
Vývoj dejín ľudskej spoločnosti je spojený s výmenou tovaru, a tým aj s vývojom dopravy. Doprava umožnila ľuďom získať obživu, zvyšovať blahobyt, poznávať svet, stala sa dennou potrebou človeka. Rozvoj hospodárskeho života každého štátu nie je možný bez dopravy, pretože doprava vstupuje do všetkých fáz procesu výroby i spotreby, je základnou podmienkou medzinárodného obchodu a súčasťou všetkých oblastí spoločenského života.
Význam dopravy spočíva v tom, že:
a) uspokojuje potreby spoločnosti tým, že prepravuje tovary z miesta ich výroby na miesto spotreby, spája vzdialené miesta výroby a spotreby,
b) ovplyvňuje rozvoj výrobných síl budovaním priemyselných podnikov a obchodnej siete, čo sa prejaví v narastaní hospodárskej prosperity štátu,
c) vo veľkom rozsahu premiestňuje tovary a osoby čo umožňuje znížiť cenu tovaru v mieste spotreby, zvýšiť dopyt po tovare, sprístupniť vzdialenejšie trhy
d) umožňuje zaľudniť neobývané oblasti „bohaté na nerastné suroviny, a tým ovplyvňuje rovnomerné osídľovanie sveta,
e) rýchlejšie a plynulejšie zásobuje obyvateľstvo najmä tovarmi, ktoré sa rýchlo kazia,
f) umožňuje budovanie veľkých miest, zjednocuje oblasti a štáty do jedného hospodárskeho a spoločenského celku, podporuje rozvoj medzinárodnej deľby práce a medzinárodných vzťahov.
Z toho vyplývajú požiadavky na dopravu:
• rýchlosť,
• pohotovosť,
• pravidelnosť,
• bezpečnosť,
• spoľahlivosť,
• plynulosť,
• pohodlnosť,
• prispôsobivosť požiadavkám jej užívateľov,
• rozvinutá infraštruktúra.
Základné funkcie dopravy sú:
a) sprostredkovacia funkcia - spočíva v premiestňovaní tovarov a osôb v priestore a čase, pričom neslúži
iba na prekonanie vzdialenosti, ale aj na sprístupnenie priestoru,
b) inovačná funkcia - spočíva v tom, že umožňuje spotrebu tovarov pochádzajúcich zo vzdialených oblastí, ktoré by sa inak na trh nedostali; umožňuje aj rozširovanie nových technológii, materiálov a pod.,
c) sociálna funkcia - doprava umožňuje vzájomný styk ľudí, ich spoločenský život.
1.1.1. Základné pojmy dopravy
Podľa normy pod pojmom doprava
a) úmyselný pohyb (jazda) dopravných prostriedkov po dopravných cestách,
b) odvetvie národného hospodárstva, ktoré zabezpečuje a uskutočňuje premiestňovanie osôb a vecí.
Dopravu možno definovať aj ako cieľavedomú ľudskú činnosť, pri ktorej sa pohybujú dopravné prostriedky po dopravných cestách s cieľom premiestniť tovar alebo osoby z jedného miesta na druhé. Na jej uskutočnenie sú potrebné:
1. dopravné prostriedky - hnacie železničné vozidlá a vozne, automobily a prípojné cestné vozidlá, trolejbusy, električky lode a člny, lietadlá a pod..
2. dopravné cesty - koľaje, pozemné komunikácie, rieky, kanály, moria, vzdušné koridory a pod..
3. pracovné sily - ľudia pracujúci v doprave, ktorí pomocou dopravných prostriedkov a energie zabezpečujú premiestňovanie tovarov a osôb,
4. dopravné zariadenia - potrubia, čerpacie stanice v potrubnej doprave, dopravné pásy a ich pohon, lano v lanovej doprave, čerpacie stanice pohonných látok, meniarne, vozovne, servisy, umyvárne a pod.
Výsledným produktom dopravy je uskutočnené premiestnenie tovarov a osôb, ktoré nazývame preprava.
Dopravný prostriedok je technický prostriedok pohybom ktorého sa uskutočňuje doprava tovarov alebo osôb.
Dopravná cesta je časť priestoru vyhradená a upravená na pohyb dopravných prostriedkov. Od pojmu dopravná cesta treba odlíšiť pojem dopravná trasa, t.j. smerové a polohové vytýčenie dopravnej cesty. Trať je úsek dopravnej cesty vymedzený východiskovým a cieľovým miestom. Dopravná sieť je územne ohraničený súhrn dopravných ciest určitého druhu dopravy.
Dopravný proces je súhrn časovo a vecne nadväzujúcich úkonov, ktorými sa uskutočňuje a zabezpečuje doprava. Prepravný proces je súhrn časovo a vecne nadväzujúcich úkonov, ktorými sa uskutočňuje preprava.
Dopravné služby sú služby spojené s procesom premiestňovania tovaru alebo cestujúcich v priestore a čase. Základné dopravné služby znamenajú teda samotné premiestňovanie v priestore a čase. Doplnkovými dopravnými službami sú služby realizované v priebehu pohybu dopravných prostriedkov po dopravnej ceste, napr. mrazenie alebo chladenie tovaru, podávanie občerstvenia cestujúcim. Cena dopravných služieb sa nazýva dopravné a je určovaná zmluvne (v nákladnej doprave) alebo tarifou (v osobnej doprave).
Prepravné služby sú súhrn všetkých činnosti, zahŕňajúci vlastný premiestňovací (dopravný) proces, ako aj služby s týmto procesom súvisiace, t. j. nakládka, vykládka, prekládka, poistenie, právne a colné formality, fytokontrola, medziskladovanie, ale i finančné operácie spojené s platbou prepravného. Cena prepravných služieb sa nazýva prepravné a jeho súčasťou je aj dopravné.
Zasielateľské služby sú všetky služby, ktoré vykonáva zasielateľ, napr. voľba dopravnej cesty a dopravného prostriedku, voľba dopravcu, niekedy aj skladovanie, colné služby, obstaranie vývozných a dovozných povolení a dokladov a pod.
Dopravca je prevádzkovateľ dopravných prostriedkov, ktorý je zároveň často ich vlastník, prípadne len nájomca (napr. pri finančnom lízingu). Dopravca vykonáva dopravu pre cudzie potreby. Doprava pre cudzie potreby je doprava, pri ktorej vzniká právny vzťah medzi prevádzkovateľom dopravného prostriedku a organizáciou alebo osobou, ktorej prepravná potreba sa uspokojuje. Právny vzťah je vyjadrený uzavretím zmluvy, ktorej predmetom je preprava. Ide o verejnú dopravu, ktorú vykonáva dopravca pre všeobecné potreby každého na základe zmluvy.
Doprava pre vlastné potreby je doprava, ktorú osoba alebo firma vykonáva pre seba, alebo aj doprava v rámci vlastnej výrobnej či obchodnej činnosti, pokiaľ medzi ním a odberateľom nevznikne právny vzťah na základe zmluvy. Doprava pre vlastné potreby má neverejný charakter.
Prepravca je zákazník dopravcu, ktorý od dopravcu požaduje prepravu. V nákladnej doprave je to buď odosielateľ, alebo príjemca tovaru. Prepravca, ktorý uzavrel zmluvu s dopravcom alebo zasielateľom, sa nazýva príkazca. V osobnej doprave je prepravcom cestujúci.
Zasielateľ vo svojom mene, ale na účet prepravcu obstaráva prepravu tovaru, t. j. zabezpečuje nákup prepravných a dopravných služieb. Ak zasielateľ predáva prepravcovi svoje vlastné dopravné služby (v prípade, že prepravu vykoná vlastnými dopravnými prostriedkami, a nie prostredníctvom najatého dopravcu), ide
o zasielateľa uplatňujúceho tzv. právo samovstupu. .
1.1.2. Delenie dopravy
Dopravu možno deliť podľa rôznych kritérií:
a) podľa druhu dopravnej cesty poznáme dopravu pozemnú, vodnú, vzdušnú,
b) podľa druhu dopravného prostriedku poznáme dopravu cestnú, železničnú, mestskú, lodnú, leteckú, nekonvenčnú,
c) podľa toho, čo sa prepravuje, sa doprava delí na osobnú a nákladnú,
d) podľa toho, koľko sa prepravuje, poznáme dopravu individuálnu a hromadnú,
e) podľa toho, kde sa doprava vykonáva, poznáme dopravu vnútroštátnu a medzinárodnú,
f) podľa toho, či je vykonávaná pre vlastné alebo cudzie potreby, môže byť doprava neverejná a verejná,
g) podľa toho, či je preprava vykonávaná jedným alebo viacerými druhmi dopravy, môže byť doprava priama alebo kombinovaná.
Vnútroštátna doprava sa vykonáva medzi dvoma bodmi, ktoré ležia na území jedného štátu. Riadi sa vnútroštátnymi právnymi normami. Medzinárodná doprava sa uskutočňuje medzi najmenej dvoma miestami, ktoré ležia na území rôznych štátov. Medzinárodná doprava sa riadi medzinárodnými dohodami a dohovormi.
Verejná doprava osobná alebo nákladná sa realizuje na základe zmluvy uzavretej medzi prepravcom a dopravcom. Pravidelná verejná doprava je vykonávaná pravidelne, podlá vopred stanovených prepravných podmienok a cien, v prípade osobnej hromadnej dopravy aj podľa cestovných poriadkov. Nepravidelná verejná doprava sa vykonáva nepravidelne - podľa potreby - na základe konkrétnej prepravnej zmluvy uzatvorenej pre danú prepravu.
Všetky druhy dopravy, fungujúce na určitom území, napr. štátu, tvoria jeho dopravnú sústavu.