Prvá pomoc
Úlohou prvej pomoci je vykonať všetky opatrenia v ochrane a záchrane osôb postihnutých náhlym poškodením zdravia.
Predlekárska prvá pomoc
Každý zamestnanec je povinný hlásiť zodpovednému pracovníkovi za vybavenie lekárničky všetok zdravotnícky materiál ktorý spotreboval a všetky rozdiely vo vybavení lekárničky s vnútropodnikovým predpisom.
Dusenie
• · cudzím predmetom
vedie veľmi rýchlo k smrti. Pri dusení, pokiaľ nie je spôsobené plynom je predpoklad, že zranený má v ceste k pľúcam cudzí predmet (môžu to byť aj sliny) ktorým sa dusí. Vtedy prvú pomoc poskytujeme v stoji, prípadne ľahu zraneného krátkodobým a prudkým tlakom na bránicu, kedy dôjde ku vykašlaniu predmetu. Ak k uvoľneniu dýchacích ciest nedôjde ani po opakovanom pokuse, je treba zranenému poskytnúť umelé dýchanie, ale veľmi opatrne, nie prudko, aby nedošlo ku ešte hlbšiemu vdýchnutiu predmetu, ktorý dýchanie znemožňuje.
• · plynom
Ked neregistrujeme dýchanie a nevidíme dýchacie pohyby, alebo ak máme akúkoľvek pochybnosť o tom, či zranený dýcha, ihneď začneme s umelým dýchaním. Musí to byť prvá a neodkladná starosť záchrancu. Najúčinnejším a najjednoduchším spôsobom umelého dýchania je dýchanie z pľúc do pľúc. K zachraňovanej osobe si kľakneme z boku. Zakloníme jej hlavu v akejkoľvek polohe tela na mieste nehody, čím otvoríme dýchacie cesty, zatvorené koreňom jazyka. Ak treba vyčistíme ústnu dutinu od krvi, zvratkov a skontrolujeme, či zranený nemá zubnú protézu, ak áno odstránime ju z ústnej dutiny. Rýchlo uvoľníme tesné a priliehavé šatstvo na krku a hrudníku. Jednou rukou udržujeme záklon hlavy tlakom na čelo a súčasne prstami stláčame nos. Druhú ruku položíme pod šiju a mierne nadvihujeme krk. Na podloženie krku je výhodné použiť napr. poskladané sako, tašku a pod.. V niektorých prípadoch treba voľnou rukou otvoriť ústa ťahom na dolnú čelusť. Ťaháme dolu a dopredu, čím sa úplne otvorí dýchací kanál.
Ak ani po týchto uvoľňovacích úkonoch nezačne postihnutý sám dýchať, zhlboka sa nadýchneme, pritlačíme svoje ústa na ústa zachraňovaného a vdýchneme. Necháme ho pasívne vydýchnuť a tak, ako sme sledovali rozpínanie hrudníka pri vdychu, sledujeme jeho opadnutie. Po ňom vdych opakujeme. Ak sa počas umelého dýchania obnoví samostatná dýchacia činnosť zraneného, uložíme zraneného do stabilizovanej polohy a pozorne sledujeme jeho dýchanie. Niekedy musíme tento postup zmeniť. Ak má zranený poškodené ústa, pri zatvorených ústach použijeme na vdychovanie vzduchu jeho nos.
U detí, a výnimočne aj u ľudí s drobnou tvárou, vdychujeme vzduch súčasne do úst i do nosa raneného. Treba si však uvedomiť, že kým frekvencia vdychov do dospelého je 12 až 16 krát za minútu, u detí vdychujeme 20 až 24 krát za minútu, ale aj častejšie.
Zlyhávanie krvného obehu
Starosť o krvný obeh je rovnako dôležitou úlohou záchrancu, ako snaha dostať okysličený vzduch do pľúc zraneného.
Činnosť srdca možno ľahko skontrolovať položením dlane na oblasť, kde si každý z nás vie nahmatať jeho údery - prstami na krčnú tepnu, na krajinu srdca, pred zápästím. Ak nenahmatáme pulz, musíme ihneď nahrádzať činnosť srdca vonkajšou nepriamou masážou. 0 úspechu našej pomoci rozhoduje čas. Postihnutému, ktorý leží na tvrdej podložke /aj na zemi/ stláčame zadnou hranou dlane rytmicky dolnú polovicu prsnej kosti oproti chrbtici, najlepšie hranou dlane. Pomáhame si päsťou druhej ruky, ktorá vyvoláva tlak. Prsnú kosť musíme vtláčať do priestoru hrudného koša najmenej 4 až 5 cm . Vtláčanie musí byť dostatočne energické a uvoľnenie ponechávame na elastickosť hrudnej steny. Šestdesiat stlačení prsnej kosti do hrudníka za minútu je dostatočnou náhradou za prirodzené srdcové sťahy.
Ak musíme súčasne vdychovať vzduch z našich úst do úst a pľúc zachraňovaného, po prvom silnom predýchnutí, oblasť srdca stláčame tak, že na 5 stlačení prsnej kosti pripadne jeden vdych do úst. Ak je záchranca sám, musí sám vdychovať i masírovať srdce. Ak sú záchrancovia dvaja, jeden približne v sekundových intervaloch stláčania masíruje bez prestávky srdce, druhý, ktorý vdychuje vzduch sleduje počet stlačení a bez ohľadu na prerušovanú masáž dodržuje interval vdychov, približne na päť stlačení jedno vdýchnutie. Tento spôsob musí pokračovať až do príchodu služby rýchlej zdravotníckej pomoci.
Krvácanie
• · tepnové krvácanie
ak krv prerušovane strieka, nasadíme pevný elastický obväz /prípadne gumový pás, pás látky/ nad ranu, t.j. medzi ranu a srdce. Vždy na mieste, kde je škrtenie tepny účinné. Ak zranený krváca z hlavy a na krku, často zastavíme krv iba tlakom prstov.
• · ostatné druhý krvácania
zo žily alebo vlásočnice obmedzíme vždy tlakom na mieste krvácania. Ak použijeme obväz alebo látku priloženú na ranu, účinnosť našej pomoci kontrolujeme tak, že zisťujeme, či obväz nepresakuje.
Krvácanie z nosa zastavujeme pri vedomí zraneného jednoduchým stlačením nosných krídel na 3 až 5 minút, v polohe po sediačky, s opretím hlavy v záklone a s pokojným dýchaním otvorenými ústami.
Krvácanie z ucha sa nepokúšame zastaviť, nebýva veľké. Podkladáme iba odsávaciu vrstvu vhodného materiálu pod ranenú a krvácajúcu časť.
• · vykašliavanie krvi
môže byť znakom veľmi vážneho vnútorného poranenia, preto zabezpečujeme rýchly odvoz na zákrok k odbornej pomoci v zdravotníckom zariadení. Zraneného uložíme do pohodlného sedu (polosedu) s pohodlným opretím chrbta a hlavy.
Zvracanie krvi je vždy znakom hrozby vysokého nebezpečenstva. Ak je zranený pri vedomí, uložíme ho na bok, pri príznakoch šoku vytvoríme protišokovú polohu s hornou polovicou tela a hlavou stočenou na bok, aby sme predišli hroziacemu vdýchnutiu zvratkov krvi.
Šok
Keď sa zranený dostáva do šokového stavu je bledý, studeno spotený, nepokojný, pulz má rýchly, slabo hmatateľný, dýchanie zrýchlené, ruky a nohy studené. Našou úlohou pri poskytovaní prvej pomoci je šoku predísť. Významným pomocníkom pri prvej pomoci v rozvíjajúcom šoku je protišoková poloha, pri ktorej sa usilujeme vhodnou polohou dosiahnuť normálny krvný obeh.
Nemenej významné sú ďalšie opatrenia:
a) ochrana pred nepriaznivými poveternostnými podmienkami (chlad, vlhko, veterno, priveľké teplo, priame slnečné žiarenie),
b) ochrana pred stratou telesného tepla a vznikom triašky,
c) opatrenia proti bolesti a nepokoju, ktoré spočívajú najmä v ošetrení rán a znehybnení zlomenín, v opatrnom prenášaní.
Zlomeniny
Pri zlomeninách sa postupuje rozvážne a nenásilne. Prvá pomoc je takmer vždy rovnaká. Spočíva v znehybnení kĺbu nad zlomeninou a pod ňou. Znehybňujeme dlahami, fixáciou. Pri podozrení na zranenie alebo zlomeninu chrbtice sa raneným nesmie hýbať.
Poranenie oka
Pri mechanickom poranení prikryjeme obidve oči aseptickým obväzom, psychicky upokojujeme. Pri poranení chemikáliou robíme opakované výdatné vyplachovanie oka aspoň čistou vodou.
Otvorené poranenie hrudníka
Uzavrieme otvor čistým obväzom a prelepíme náplasťou strechovitým spôsobom. Pri poruche dýchania musíme začať umelé dýchanie, inak je vhodná poloha poležiačky na poranenej strane.
Popáleniny
Najprv je treba zhasiť horiace alebo tlejúce šatstvo vodou, zabalením do prikrývky, nedovolíme horiacej osobe pobehovať, horiace alebo vriacou tekutinou nasiaknuté šatstvo rýchlo no šetrne vyzlečieme. Najprv vyzliekame zdravú končatinu. Najdôležitejšie pri popáleninách je intenzívne chladenie popáleného miesta studenou vodou cca 20 minút. Potom na popálenú kožu priložíme suchý sterilný obväz, príp. čistú vyhladenú plachtu. Pri popáleninách nikdy nepoužívať masti, zásypy.
Úraz elektrickým prúdom
Predovšetkým je potrebné zraneného vyprostiť z dosahu el. prúdu - vypnutím ističa, vypínača, vytiahnutím prívodnej šnúry, odsunutím zraneného pomocou izolovaného materiálu a pod.
Po prerušení prúdu zistíme stav, či má zranený hmatatelný tep, pritlačením končekov prstov na krku medzi ohryzkom a svalovým zvieračom hlavy a overíme či dýcha. Prednostne ošetrujeme iba hrozivé krvácania a to priložením tlakového obväzu.
Ak je potrebné poskytnúť umelé dýchanie, uložíme postihnutého na chrbát na rovný podklad, uvoľníme šatstvo okolo krku a zakloníme hlavu dozadu. Vyčistíme ústnu dutinu, vyberieme zapadnutý jazyk, protézy a zhlboka sa nadýchneme. Vdýchneme do úst celý obsah pľúc a sledujeme, či sa nadvihne hrudník. Ak nie, dodatočne uvoľníme dýchacie cesty väčším záklonom hlavy, vybratím napr. zapadnutého jazyka a pod. Potom rytmicky vdychujeme do úst postihnutého tak, ako cítime vlastnú potrebu dýchania. Ak je potrebné súčasne vykonať aj masáž srdca, ak sme sami, vdýchneme do úst obsah svojich pľúc a následne 15 x zatlačíme na hrudnú kosť rýchlosťou cca 80 x za minútu. Následne 2x opakujeme vdych a opät 15 x tlak.
Ak poskytujú prvú pomoc dvaja záchrancovia, je počet tlakov na hrudnú kosť 5, pričom tlačiaci nahlas počíta. Nasledujú dva vdychy do pľúc a opätovne 5 x tlaky na hrudnú kosť.
Tento cyklus opakujeme počas cca 2 minút, kedy opätovne zistíme stav, t.j. pulz a dýchanie. Ak sa neobnovili, pokračujeme v činnosti do príchodu odbornej pomoci. Je treba si uvedomiť, že po úraze el. prúdom je postihnutý v šoku, ktorý sa prejavuje neprirodzene rýchlym slovným prejavom, zimnicou, je bledý a pod. Preto je po úraze el. prúdom nevyhnutné zabezpečiť protišokové opatrenia (teplo, ticho, tíšenie bolesti). V žiadnom prípade nepodávať tekutiny, ale len ovlažovať pery. V každom prípade zabezpečiť lekárske ošetrenie.